Asi všetci poznáme rozprávku o troch prasiatkach. Prvé prasiatko si postavilo domček zo slamy, no vlk prišiel a sfúkol mu ho. Utekalo k druhému. Druhé prasiatko si postavilo dom z dreva, no aj ten vlk poľahky sfúkol. Tretie prasiatko bolo najrozumnejšie a postavilo si príbytok z tehál. Tento domček už vlk nevládal sfúknuť. Tak sa prasiatka zachránili pred vlkom.
Ľudia sa väčšinou zhodnú v názore, že táto rozprávka nás má poučiť o tom, z akých materiálov sa má starať. Že aj rozumné prasiatko vedelo, že tehla ho ochráni pred vlkom. Takisto prevládajú názory, že v slamenom dome vás „zožerú myši“, vyhoríte alebo vám slama zhnije.

Ako je to v skutočnosti?

V bežnej dedinke sa so slameným domom asi nestretneme. Na Slovensku je ich len okolo 70 a najviac v Zaježovej pri Zvolene. Každý rok na jeseň býva deň otvorených dverí slamených domov a dá sa nahlásiť do konkrétneho domu, ktorý je do akcie zapojený, na návštevu.

Konkrétne k názoru, že v slamenom dome vás „zožerú myši“ je úplná blbosť, pretože na stavbu domov sa používa slama stlačená do balíkov. Balíky sú lisované tak, že tam neprenikne ani špajdľa, nie to ešte myš.
Riziko požiaru je rovnaké ako pri murovanom dome. V lisovaných balíkoch sa nenachádza takmer žiadny vzduch a povrch chráni hlinená omietka. V zahraničí sú slamené domy bežným prvkom v uliciach. Slama vydrží odolávať požiaru vyše hodinu, v niektorých prípadoch aj dve hodiny a viac.

Slamený dom sa musí poriadne zaizolovať zo spodu, aby sa pod dom nedostala voda. Pretože tá by spôsobila škody v balíkoch a to by nedopadlo dobre. Balíky slamy by mali byť poriadne vysušené, aby sa predišlo komplikáciám.
Ak by ste chceli stavať slamený dom, je užitočné spojiť sa s ľuďmi, ktorí s tým už majú skúsenosti.  Poskytnú vám praktické skúsenosti, ktoré z kníh nezískate.